Obec Rokycany leží v Šarišskej vrchovine, v doline rieky Svinky, v nadmorskej výške okolo 315 m.

Palatín Omodej v roku 1295 potvrdil darovanie dediny Kojatice zemanovi Beňadikovi. Pri tejto príležitosti vznikli listiny, ktoré pri popise chotára darovanej dediny uvádzajú rokyciansky mlyn a dedinu Rokycany s ustáleným chotárom. Z týchto dokumentov vyplýva, že Rokycany jestvovali už pred rokom 1295 a že tamojší obyvatelia pestovali obilniny.

V písomnostiach z 13. až 16. storočia sa vyskytujú pravidelne pod názvom Berky, koreniacom pravdepodobne v nárečovej podobe slova breh. V 16. storočí sa ojedinele dostal do písomností druhý slovenský názov Rokycany, koreniaci v nárečovom šarišskom pomenovaní stromu rakyta (rokyta). Oba názvy obce etymologicky a sématicky spolu nesúvisia. Názov Berky zostal len úradným maďarským názvom tejto dediny. Nejasný zostáva pôvod dediny, hoci je pravdepodobné, že jestvovala už v 13. storočí.

V Rokycanoch bol kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Ján. Tunajší kostol možno predpokladať aj v 13. storočí. Koncom 14. storočia postavili nový kostol, ktorý (po menších úpravách) stojí dodnes.
Rokycany v 2. štvrtine 14. storočia patrili šľachticom Drugetovcom. Začiatkom 15. storočia boli majetkovou súčasťou panstva hradu Sokoľ a od roku 1423 patrili šľachticom z Pavloviec v Užskej stolici. V roku 1429 ich kráľ Žigmund daroval mestu Košice, ktorému patrili nepretržite aj v 16. - 18. storočí, dokonca ja v 19. storočí. 

Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 21 port, takže Rokycany boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 5 port, pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili a celých a šesť na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu žilo aj 9, resp. 6 želiarskych domácností. Sídlisko v roku 1600 malo 20 obývaných poddanských domov, ale ajj kostol, faru a zaiste aj školu, prípadne mlyn.
Rokycany aj napriek schudobneniu a úbytku sedliackych domácností zostali aj koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou. Mali temer výlučne poddanské obyvateľstvo.

Obec Rokycany bola oslobodená 19. januára 1945. výkonnej moci sa ujal revolučný národný výbor. Cez obec front priamo neprechádzal. Obyvatelia videli iba ústup fašistov. Následky preto neboli až také vážne, no aj napriek tomu je potrebné spomenúť vyhodenie mostu cez miestny potok „Bajerovka“ Bolo nutné zabezpečiť jeho rýchlu obnovu. Okrem toho zhorel jeden dom so stodolou a maštaľou. Zničené alebo poškodené počas vojnových akcií boli dôležité závody. Obnovovali sa továrne, závody, železničné trate, obytné budovy a ďalšie objekty.

Rozvoj hospodárstva ľudovodemokratického Československa bol však v druhej polovici roku 1947 vážne ohrozený suchom, ktoré spôsobili katastrofálnu neúrodu. Tá mala dôsledky aj pre obec Rokycany, nakoľko v tomto období bola jediným zdrojom príjmov a existencie občanov práve pôda.

Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo bolo založené 25. januára 1958. Po dobrom hospodárení sa vtedajšie JRD dostalo medzi popredné družstvá v okrese. Pri vyhodnotení okresnej súťaže 8. novembra 1959 sa umiestnilo na prvom mieste. V dôsledku dobrých finančných príjmov boli takmer do každej domácnosti zakúpené práčky, začalo sa s výstavbou 7 rodinných domov. Odmenou bol televízor, umiestnený v škole.
JRD sa po roku 1989 pretransformovalo na PD Rokycany. Hneď v nasledujúcich rokoch však začalo ekonomicky upadať. Keďže sa dostalo do veľmi zlej finančnej situácie, Krajský súd v Košiciach rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok družstva s platnosťou od 6. februára 2001.

Postupne sa formoval aj kultúrny život obyvateľov. S mládežou boli nacvičované prvé divadelné predstavenia – hra „Kozie mlieko“, uvedené v dňoch 7. a 8. februára 1959.
Okresný osvetový dom pridelil v roku 1960 Obecnej besede premietací filmový prístroj, na ktorom boli raz týždenne premietané film, krátke snímky pre deti a mládež aj filmy so zdravotníckou osvetou.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou obchodnej siete. Do užívania bola odovzdaná v roku 1961. svojmu účelu súži dodnes. Dovtedy bol obchod umiestnený v súkromných priestoroch.
V roku 1964 si družstevníci postavili administratívnu budovu so zasadačkou. V jej suteréne boli sprchy s teplou a studenou vodou.

Kultúra občanov, a zvlášť mládeže, sa rozvíjala za sťažených podmienok, nevhodných pre organizovanú činnosť, nakoľko obci chýbal kultúrny stánok. Medzi najväčšie kultúrne akcie patrila nacvičená divadelná hra Jej pastorkyňa (v roku 1965). Tešila sa veľkému záujmu verejnosti. Na druhej strane však ochabol záujem o filmy premietané v škole. Spôsobil to zvýšený počet televíznych prijímačov, ktorých bolo v tom čase v obci už 21.
Mládež rástla aj športovo. V zime 1965 bolo urobené provizórne hokejové ihrisko. V tom istom roku sa začal rozmáhať aj futbal.

Dňa 16. mája 1972 bola slávnostne začatá výstavba združeného objektu požiarnej zbrojnice a MNV v akcii „Z“. Do užívania bol odovzdaný v novembri 1973. Pri výstavbe sa prejavila iniciatíva miestnych občanov, mládeže a najmä členov Zväzu požiarnej ochrany.

Materská škola s celodennou starostlivosťou začala svoju činnosť 1. septembra 1974. V tom istom roku sa začalo s výstavbou cesty II. triedy č. 546 od Cemjaty po Žipov. Cesta aj s premostením cez potok „Bajerovka“ boli dané do užívania v roku 1977. V súvislosti s touto výstavbou boli budované aj chodníky po oboch stranách komunikácie. Po roku 1989 zanikol národný výbor. Jeho úlohu prevzal samosprávny systém správy obcí

V roku 1993 bola vybudovaná združená stavba miestnej knižnice a vykurované zastávky SAD. Vybudovaný bol park v centre obce, upravili sa miestne komunikácie a chodníky. Na cintoríne bol zrekonštruovaný chodník z melioračných dlažieb. Úpravou prešlo riečne koryto, zrekonštruované bolo verejné osvetlenie a sieť nízkeho napätia, verejný rozhlas a zamedzilo sa vytváraniu nelegálnych skládok domového odpadu (KUKA nádoby, veľkoobjemové kontajnery). Dodávateľským spôsobom bola premostená rieka Svinka. Postavené boli 6-bytové jednotky, ktoré sú v správe OSBD.

Rok 1998 bol rokom, na ktorý obyvatelia obce tak skoro nezabudnú. 20. júla 1998 sa cez Rokycany prevalila takzvaná „storočná voda“. Vodná hladina dosiahla výšku 2,5 metra. O necelý rok na to, 17. júla 1999, voda Svinky opäť vystúpila z koryta do výšky 1,5 metra. V roku 1999, od 10. do 18. februára postihla Rokycany snehová kalamita. V roku 1999 bola zrekonštruovaná budova obecného úradu, a rozšírené aj koryto Svinky.

Významné medzníky v dejinách obce:

19.1.1945 - oslobodenie obce od nemeckých jednotiek vojakmi Červenej armády

1949 - začal po prvýkrát do obce premávať autobus ČSAD

1951 - bola zavedená elektrina, do ako prvej obce obvodu a iniciatívou občanov, bola výstavba mostu cez rieku Svinka. V tom istom
roku bola zavedená elektrina, do ako prvej obce obvodu.

1952 - 27 malých a stredných roľníkov v Rokycanoch založilo Jednotné roľnícke družstvo III. typu. V roku 1953 sa však rozpadlo.

1957  - bol drevený most cez potok „Bajerovka“, ktorý nespĺňal požiadavky zvýšenej cestnej dopravy, nahradený novým mostom so
 železnou konštrukciou. Svojmu účelu slúži dodnes.

25.1.1958 -založené celoobecnmé Jednotné roľnícke družstvo

7. - 8. 2. 1959 - s mládežou boli nacvičené prvé divadelné predsavenia

19.1.1945 - oslobodenie obce od nemeckých jednotiek vojakmi Červenej armády

16.5.1972 - bola slávnostná začatá výstavba združeného majetku objektu požiarnej zbrojnice a MNV v akcii "Z"

1.9.1974 - zriadenie Materskej školy s celodennou starostlivosťou

1993 - vybudovanie združenej stavby obecnej knižnice a zastávky SAD

20.7.1998 - v ten deň sa cez obec prevalila tzv. !storočná voda!. Hladina rieky Svinky dosiahla výšku 2,5 metra.

14.7.1999 - voda Svinky opäť vystúpila z koryta do výška 1,5 metra

2000 - otvorené tenisové kurty, ktoré v zimných mesiacoch slúžia ako klzisko

2005 - v obci prebehla plynofikácia

2009 - posvätenie Domu nádeje

2011 - odhalenie pamätnej tabule pri kostole sv. Kataríny Alexandrijskej

2014 - spustená kanalizácia v skúšobnej prevádzke

Významní rodáci:

• Ján Šoltis (brat Šebastián) - *4. november 1911 - † 7. január 1984
  - misionár na ostrove Flores, Indonézia
• František Eštočin - *29. január 1937 
  - ľudový rezbár