V 30. rokoch 14. storočia existovala v Rokycanoch fara. Pôsobil tu farár Ján. V čase reformácie katolícka farnosť zanikla. 

Rímskokatolícky kostol bol postavený koncom 14. storočia a obnovený po roku 1462.

Pri obnove dostal nové, polygonálne uzavreté presbytérium namiesto starej svätyne so štvorcovým pôdorysom. Prestavba je datovaná neskorogotickým portálom nad sakristiou, ktorá má nad oblúkom oslieho chrbta v kamennom ostení erb Uhorska a mesta Košíc.

V roku 1756 bol kostol zaklenutý a okná pozmenené. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a drevenou vstavanou vežou je zaklenutá valenou klenbou. V presbytériu je zachované gotické pastofórium s hlavou Krista a neskorogotický portál, ale už bez pôvodných gotických drevených dvier. Staré gotické zariadenie pochádzalo z Košíc a okolo roku 1900 bolo prevezené do Budapešti.

Rokycanskí rímskokatolícky veriaci spadali pod farnosť v Bajerove, ktorá bola zriadená 15. apríla 1798. Zo sedliackej farnosti vybrali Bajerov. Kvačany a Žipov, zo svinianskej Brežany a z radačovskej Rokycany. Týchto päť obcí vytvorilo novú farnosť.

Prvým farárom sa stal Michal Tomaskievics. Pôsobilo tu veľa farárov. V rokoch 1974 až 1990 tu pôsobil aj P. Lukáš Ladislav Vrábeľ, OFM, pričom za jeho pastoračnej služby v roku 1975 bola na starých základoch postavená nová fara. Od roku 1990 pôsobil vo farnosti ThDr. Pavol Čech.

V roku 2001 bola prevedená aj rekonštrukcia rímskokatolíckeho kostola, robila sa izolácia okolo kostola. V roku 2002 bola natretá jeho strecha.

Oficiálne stránky farnosti: www.farnostbajerov.sk

Kvôli ucelenosti pohľadu na históriu evanjelického cirkevného zboru prichodí venovať ešte pozornosť dcérocirkvi v Rokycanoch.

V doline Svinky zapustili korene reformačné myšlienky, ktoré tu našli pripravenú pôdu. Názov obce Rokycany poukazuje na to, že táto obec bola založená Husitmi. Preto sa tu reformačné myšlienky skoro ujali. Podľa historických údajov z roku 1636, resp. 1666 samostatným evanjelickým zborom bol aj rokycanský. Zborovými farármi tu boli v tom čase Jakub Radčín (1623) a Martin Kudély (1636).

Koncom 17. storočia nastúpila protireformácia. V rokoch 1670-1722 stratili evanjelické zbory nielen svojich farárov a učiteľov, ale aj kostoly. Rokycanský kostol prevzal násilne slúžny Žigmund Sztankay. V týchto časoch mnohé zbory v Šariši zanikli, ale rokycanskí evanjelici si zachovali svoju vieru a dočkali sa nových, lepších čias. Ti svitli dňa 25. októbra 1781 po vydaní Tolerančného ediktu cisárom Jozefom II.

Na konvente 4. augusta 1929 padlo jednomyseľne rozhodnutie, že kostol bude postavený aj v Rokycanoch. Pozemok daroval rokycanskej dcérocirkvi Štefan Čop. Tento pozemok bol neskôr vymenený za pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol. Projekt vypracoval architekt Bartolomej Patzelt. So stavbou sa začalo po posviacke základného kameňa 22. júna 1930. Stavba bola dokončená 1. novembra 1930.

Oltár je dielom rezbárskeho majstra Floriána Kellera a stolárskeho majstra Jozefa Sepéšiho. Maliarsku prácu urobil chrámový maliar Ján Koch. Oltárny obraz namaľoval a daroval Alexander Ižo, hanušovský evanjelický farár. Organ je darom Kolégia, odkiaľ bol do Rokycan prevezený.

Kostol bol posvätený 14. júna 1931 biskupom Dr. VI. P. Čobrdom. V tom čase bol farárom zboru seniór Július Hajdu, ktorý sa o výstavbu kostola v Rokycanoch veľmi zaslúžil. Kurátorom v obci bol do roku 1982 Štefan Čop. Po ňom nastúpil Ján Jaško, a neskôr Jozef Benko.

14. júna 2001 tunajší obyvatelia evanjelickej cirkvi ausburského vyznania si pri rekonštrukcii chrámu významnými bohoslužbami pripomenuli 70. výročie posviacky Božieho chrámu.

Oficiálne stránky farnosti: www.patmos.sk